Čo prezradilo medzinárodné testovanie o ministerke školstva

Autor: Juraj Hipš | 9.12.2019 o 17:21 | Karma článku: 6,20 | Prečítané:  2474x

Hrdosť na krajinu znamená neuspokojiť sa s priemernosťou. Dve reakcie dvoch ministeriek dvoch krajín z opačných polovíc rebríčka. Ktorá ministerka školstva mohla hovoriť o tom, že s výsledkami nemožno byť spokojní? 

Tento týždeň sme sa dozvedeli výsledky medzinárodného testovania PISA,  ktoré u 15-ročných žiakov zisťovalo úroveň ich čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Okrem potvrdenia pozície Slovenska na chvoste rebríčka výsledky ukázali aj niečo iné - to, že brzdou lepšieho vzdelania pre naše deti sú politici bez ambícii pre krajinu.

Šiesty od konca

Zhrňme si najprv fakty. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti nenastalo u slovenských detí žiadne významné zlepšenie oproti minulosti. Stále sme pod priemerom krajín OECD. Zlepšenie nastalo v matematike, kde sme sa dostali na priemernú úroveň.

Celkovo sme však spomedzi 37 krajín OECD stále hlboko pod priemerom - obsadili sme konkrétne 32. priečku. Aj samotná správa PISA uvádza, že napriek istému zlepšeniu, dlhodobý trend na Slovensku je klesajúci.

Už sa nemôžeme vyhovárať na komunistickú minulosť ani chudobnejší región - pred nami sú aj Maďarsko a Česká republika. A Poľsko patrí medzi krajiny s jednými z najlepších výsledkov - umiestnilo sa na 6. mieste.

Dve ministerky

Výsledky testovania PISA sú veľkou udalosťou v každej krajine a prirodzene vyvolávajú komentár ministrov a ministeriek školstva.

Je to historický úspech.“  „Raketové pozdvihnutie.“

Priemernosť nemôže byť naším cieľom.“ „S výsledkami nemôžeme byť spokojní.“

Dve reakcie dvoch ministeriek dvoch krajín z opačných polovíc rebríčka. Ktorá ministerka školstva mohla hovoriť o tom, že s výsledkami nemožno byť spokojní? A priemernosť nie je to, s čím sa je možné uspokojiť?

Tieto slová patria nemeckej federálnej ministerke školstva Anji Karliczek. Nie, Nemecko neskončilo v rebríčku za Slovenskom. Skončilo o 17 miest vyššie. Anja Karliczek ale nebola spokojná. Je presvedčená, že jej krajina má na viac. „Naša prosperita v Nemecku je založená na inováciách, vynaliezavosti a excelentnosti, nie na priemernosti,“ dodáva nemecká ministerka.

V našom chotári sa ale výsledky interpretujú ako historický úspech. Slovenská ministerka sa teší, že sme nepadli na úplné dno. Aj toto stačí vedeniu rezortu ku šťastiu. Raketovo sme sa aspoň v matematike pozdvihli medzi priemerných. Ministerka Lubyová je spokojná, priemernosť a podpriemernosť je obraz, ktorý vidí pre slovenské školstvo ako primeraný.

Koho viní ministerka?

No za podpriemerný výsledok predsa len musí byť niekto zodpovedný. Pani ministerka si svojho vinníka našla - sú ním deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Deti chudobných rodičov, tých čo žijú na okraji spoločnosti. Pani ministerka – tá slovenská – sa ich nehanbí pomenovať a obviniť z toho, že nám kazia priemer.

Deti z chudobného prostredia však majú aj v iných krajinách. „Mimoriadne znepokojujúce je, že každý piaty pätnásťročný nevie čítať ani na úrovni základnej školy. To je alarmujúce, pretože takto sa nezníži počet viac ako šiestich miliónov funkčne negramotných. To sa nezhoduje s naším cieľom nenechať nikoho pozadu,“ zdôraznila vo svojom vyhlásení nemecká ministerka školstva. Anja Karliczek neukazuje prstom na chudobných. Miesto toho problém rieši a ponúka pomocnú ruku napríklad cez program „Škola robí silnými“.

V krajine pod Tatrami ministerka pomoc neponúka. Tie deti kazia priemer. Pritom mnohé medzinárodné štúdie ukazujú, že práve vzdelávanie je cestou, ako zlepšiť šance každého dieťaťa na úspech v živote. O tomto sa ale z úst slovenskej ministerky nikdy nedozvieme.

Pani ministerka – tá slovenská – ale zabudla spomenúť, koľko úloh sa nesplnilo z Národnej stratégie zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti z roku 2016. Pripravenie legislatívnych zmien, podpora učiteľ cez ďalšie vzdelávanie, vytvorenie nástrojov na poskytovanie spätnej väzby žiakom o ich progrese, vytvorenie portálu pre čitateľskú gramotnosť... Takýchto úloh si dalo ministerstvo 21. Za ich neplnenie ale chudobné deti asi nemôžu.

Máme na viac

Pre budúcnosť Slovenska - pre výšku našich platov, zastavenie odchodu mladých do zahraničia, našu schopnosť konkurovať ostatným krajinám, či ubrániť sa ako spoločnosť dezinformáciám je školstvo a vzdelávanie kľúčovým faktorom. Mnohé krajiny to už pochopili a investujú doň nielen peniaze, ale najmä pozornosť a talent. Estónsko je krajina, ktorá začínala na veľmi podobnej štartovacej čiare ako Slovensko a dnes vedie rebríček PISA.

PISA testy nie sú dokonalé a netreba ich fetišizovať. Cieľom vzdelávania nemôžu byť testy samé osebe. Poskytujú ale určitý obraz o stave vzdelávania v daných krajinách a preto je dobré sa im hlbšie venovať.

Deti na Slovensku nie sú menej talentované alebo inteligentné. Aj my môžeme dosahovať výsledky vyspelých európskych krajín - dokonca sa dostať do prvej polovice rebríčka v horizonte desiatich rokov. Slovensko má na viac než zaostávať na chvoste. Ale kým sa lídri uspokoja s priemerom až podpriemerom, tak skoro to svetu neukážeme.

Moje kroky, ako skutočne zlepšiť vzdelávanie môžete sledovať aj TU.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.


Už ste čítali?