Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Odsúdené na 10 000 hodín. Nepodmienečne. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

:-):-):-)

A na kolko hodin odsudili politici preddochodcov, ked zvysuju odchod veku do dochodku?!?! Vo veku 55 + uz ludia nevladzu, za pasom ich sikanuju, castokrat za minimalnu mzdu.. lebo nestihaju tempu mladych!!!
 

 

Možno keby tých 55 ročných pripravovali v škole na život inak ako úmorným biflovaním vzorcov na výpočet zmien v populácii, ale ich napríklad učili, ako sa počíta taký zložený úrok, tak sa teraz nemuseli drať za tým pásom.
Žiaľ, ten systém sa ani za tie roky moc nezmenil, na stredných školách sú doteraz používané zažltnuné práchnivé učebnice z 80tych a aj 70tych rokov, hlavne pri predmetoch ako fyzika, chémia, matematika. Tie osnovy su tomu zodpovedajúce.
Učitelia sa stále snažia vychovať zo žiakov akademikov práve v tom ich predmete, pričom žiadne dieťa nemôže vynikať vo všetkom. Také vzdelanie nikto nepotrebuje, časy polyhistorov sú v dobe internetu dávno za nami. Teraz by už merítkom vzdelania nemalo byť to, kto koľko naspamäť naučených poučiek dokáže odrecitovať, ale to, ako vie človek/žiak narábať s novo získanou informáciou. Kriticky ju zhodnotiť, správne si vyvodiť okolnosti a dosahy a vedieť s ňou ďalej narábať. Také niečo keď mladý človek vie, tak mu v budúcnosti nehrozí, že nebude stíhať po 50ke šikanovaný pri páse, pretože pri tom páse jednoducho pracovať nebude.
 

 

Dieta vo vsetkom vynikat nemoze, ale o to predsa nejde. Zakladna skola je na to, aby dala decku zaklad zo vsetkeho, preto sa aj vola "zakladna". Na specializaciu je stredna a potom vysoka skola.

Co obsahom toho zakladu ma byt je na diskusiu - suhlasim s tym, ze sa uci spusta zastaranych hluposti a tony zbytocnej faktografie, kde by bolo ovela ucelnejsie decka naucit ako si potrebne informacie najst a s nimi pracovat nez od nich vyzadovat memorizaciu letopoctov ci zoznamy narodnych buditelov (alebo tie vzorce - mnohe sa pritom daju odvodit a to je ovela dolezitejsia zrucnost).

Lenze ucitel tam taha za kratsi koniec - to je malokedy ucitel co chce "vyrabat akademika", to je o tom, ze ucitel ma rigidne statom predpisane co a ako musi "oducit" a prilis slobody na "kreativitu" tam nema ak to nechce "schytat" od vedenia ci inspekcie. Tato rigidita a snaha politikov diktovat co a ako sa ma ucit (specialne v spolocensko-vednych predmetoch) je dlhorocnym nestastim nasho skolstva.

Ale neurobne tu chybu, ze zacneme rusit/redukovat predmety, pretoze su "prilis tazke" (matematika, fyzika, chemia ...) alebo "nepotrebne pre zivot" (dejepis, zemepis, jazyky, vytvarna ...)

Ak sa decka maju biflovat, tak je predsa uplne jedno, ci sa bifluju vzorce na zmeny v populacii alebo vzorce na zlozene uroky. Tym sa z nich rozhodne ekonomovia ani bankari nestanu a stale budu dobri akurat k tomu pasu.
 
Hodnoť

pán, Hypš

Škoda, že nemáme porovnateľné výsledky podobne zameraných prieskumov každých desať rokov aj za minulé storočie. Uisťujem Vás, že škola v záujmoch detí nedominovala ani za socializmu v 20 storočí. Najžiadanejšími - v organizácii školského roka boli pre žiakov, študentov i ich pedagógov - VŽDY PRÁZDNINY. Oddych od školy a plnenia si školských povinností zainteresovanými zložkami. Zmenu postojov ku škole ako edukačnej inštitúcii nepriniesla ani parlamentná demokracia, ktorá u nás sa dodnes pokúša, skôr neúspešne, nahradiť socialistickú ľudovodemokratickú. Teda aj školskú sústavu a systém. Aj dnes dominuje práve socialistický charakter nášho školstva. Zákonite, že primerane neoslovuje generácie našich detí a mládeže, virtuálne a internetovo podstatne vybavenejšie ako svet terajších dospelákov. A skrze PC siete dôverne poznajúce naj školské systémy a školy sveta. Teda aj tie, kde aspoň dobra polovica školskej mládeže a študentov chodí do školy rada a má k nej pozitívny vzťah, vrátane vzťahom k učiteľom ako partnerom a starším priateľom pri ich edukácii aj netradičnými a motivujúcimi edukačnými prostriedkami, metódami, formami i vekuprimeraným OBSAHOVÝM ZAMERANíM - KURIKOLOM S VäZBAMI NA PRAKTICKÝ ŽIVOT, PROJEKTOVANIE vlastných dôležitých životnýcch etáp a rozhodnutí, nenásilné riešenia problémových situácii a zvládnutie primeraných a morálnych dynamických stereotypov a algoritmov ich pozitívnych riešení. Prednostne v dialógu, simuláciách a hrách učiacich sa detí usmernenom edukátormi a pedagógmi. A na zvládnutie širokého diapazónu vybraných profesií žiadaných na trhu práce po ukončení ekukácie mladých ľudí. Toto všetko a mnohé ďalšie aktivity a projekty sôčasnú, možno aj slovenskú školu poľudštia natoľko, že deti do nej budú chodiť radšej a statočnejšie. No pokiaľ budú štátni politici a poslanci naďalej úzkoprso šetriť na kapitole školstva finančnými prostriedkami - sme stále druhí od konca v Európe, za Moldavskom a predbehlo nás aj Albánsko (!), potom škola zostane na úrovni klasickej socialistickej so všetkými dôsledkami, ktoré ste vyšpecifikovali. Je hyenizmom najhrubšieho zrna, ak slovenskí dospeláci desaťročia šetria a šetria na výdavkoch na edukáciu a moderné školské prostredie vlastných detí a vnúčat. Áno, v niektorých malotriedkach SR máme dodnes suché wecká. A v zime kúrenie drevom v kachliach a kachľovcoch. V 21. storočí pomery čias Márie-Terézie. Hanba nám všetkým.
RNDr. PaedDr. ThMgr. PhilBc Ivan Olejár - učiteľ - kontinuálne skoro 4 desaťročia v regio školstve SR
 

 

Hodnotny prispevok, skoda, ze napisany takym tazkopadnym jazykom.
 
Hodnoť

Rok má 8760 hodín (po 60 minút)

Vážený pán Hipš,
základom každej slušnej analytickej práce je definícia miesta, času a objektu skúmania a referenčné hodnoty. Z toho textu nie je jasné, či tých 10 000 hodín je celá povinná školská dochádzka, alebo je to le od 11. do 15. roku veku a čo je najdôležitejšie, pri medzinárodnom porovnávaní by mali autori vedieť niečo o porovnávacej pedagogike, lebo nemôžete porovnávať školský systém založený na tutoriálnom vzdelávaní so systémom založenom na vecnom alebo formálnom vzdelávaní v organizovaných skupinách.
 
Hodnoť

tu

ulohu tam maju bez vysvetlenia vyznamu jednotlivych symbolov? to tazko, ze...
 

 

Ono sa to da odhadnut aj tak, o co ide (N - narodeni, M - mrtvi, I - imigracia, E - emigracia, S je asi spolu, kedze sa tym deli - prepocet na percenta).

Horsie je, ze ani jeden z tych vzorcov nie je pre *ubytok* obyvatelstva ale prirastok! Takze zmatocne zadana uloha. To je inak tiez priznacne ... Testuje sa co sa nabiflovalo (= "vediet" znamena zvladnut odrapkat vzorcek pri tabuli ci ako tu, najst spravny v teste), ale ci to ma hlavu a patu a ci ziaci vedia rozmyslat o tom co sa ucia (a aj to prakticky aplikovat na viac ako typizovane priklady, ktore sa pocitaju du zblbnutia) to nikoho prilis nezaujima.
 

ponuknem

iny pohlad - ak som sa neucil, a budem pozerat len na ten vzorec "po uprave", nemal by som praveze myslenim najst riesenie? ked si uvedomim, co treba pricitat a co odcitat?
a napr. aj vo F su v cudzej literature ulohy, kde cchu napr vyratat drahu, a povedia ti rychlos, cas, hmotnost auta, rok vyroby, vek pasazierov atd - a ty si mas vybrat, co potrebujes...
z tej ulohy (ktoru spravil ovela sporstejsou tym, ze nezadal vstupne premenne) proste nie je nic jasne - ci ucitel napisal vcera vzorec a dodnes som sa ho mal naucit, alebo ci rozmyslali decka o tom, co to asi tak moze byt prirastok obyvatelstva...
 

 

Ved prave o tom som pisal, ze uvahou sa to plus/minus vypatrat da. Lenze ak neviete co presne sa ziadalo v zadani ulohy a pokial neviete presne co tie symboly znamenaju, tak vam to sice moze krasne logicky sediet a aj tak pisomku neurobite ("kreativne myslenie" sa nehodnoti, hodnoti sa ci odpovede sedia s klucom rieseni testu ...)

V clanku skor islo o to, ze podobna tupa otazka sa vobec testuje (resp. je to uloha z ucebnice). Nezistuje sa to, ci tomu to decko rozumie a vie co tie symboly znamenaju ale ci si zapamatalo spravny vzorec, ktory videlo niekde predtym v tej knihe, pripadne ho napisal ucitel na tabulu.

Navyse cisto vylucovacou metodou sa daju vyradit minimalne dve ak nie tri varianty (klasicky problem testov, kde sa vybera jedna moznost z N).

Co takato otazka zisti o skutocnej schopnosti toho ziaka nieco taketo spocitat?
 

vyber

z moznosti je zial prave preto, aby im to ulahcil - pisomka by dopadla ovela horsie, keby zadanie bolo napisat a vysvetlit ten vzorec, bodka :-)
prave o matike chodi obr, na ktorom je zaznaceny vyvoj uloh:
1960 - vypocitajte danu ulohu
1975 - vypocitajte s kalkulackou ulohu
1990 - vyberte odpoved zo 4 moznosti
2005 - overte, ze tento vysledok je spravny
2020 - napiste esej o tom, preco to nemusite pocitat...
 

 

To nie je o zjednodusovani matematiky. Taketo ulohy si pamatam zo skoly este aj ja a to je viac ako 30 rokov spat. A boli aj v starych zbierkach prikladov, z ktorych sa ucili este moji rodicia.

*TO* je ten problem - ziaden vyvoj, ziadna aplikacia pedagogiky a didaktiky, ktora je dnes uplne inde ako pred 50-60 rokmi. Namiesto toho sa u nas stale uci pomaly ako za Marie Terezie.

Ta uloha sa da zadat aj tak, ze tam ziaden vzorec nebude - a nech na to ako to spocitat ten ziak pride sam - a vysvetli/obhaji svoje riesenie. Jednak ho to bude viac bavit, jednako sa nauci ovela viac, hoci aj na vlastnej nespravnej odpovedi pretoze aj nad tou musel premyslat.

Idealne by ten vzorec vobec nemal v tej ucebnici byt (je to ucebnica zemepisu!) a namiesto toho by tam malo byt len vysvetlene, od coho zmena poctu obyvatelov zavisi (novonarodeni, mrtvi, imigracia, emigracia ...).

A ked to bude treba spocitat tak si to logickou uvahou a aplikaciou elementarnej matematiky ziak musi zvladnut odvodit. Nie si potrebovat pamatat, ze vo vzorci su I imigranti a N narodeni a ze I a N sa scituju a M a E sa odcituju.

Navyse to tomu decku dava prakticky priklad aplikacie teoretickej matematiky, ktora je casto na skolach "odtrhnuta od zivota" - donekonecna pocitat "ulohy o pohybe" ci rysovat trojuholniky nebavi asi nikoho.

Ak by ta uloha bola zadana takto tak to biflovanie neumoznuje a ziak musi nad tym co robi aj rozmyslat.

V terajsom stave na to aby spravne zodpovedal otazku mu staci si namemorovat vzorcek, pretoze uloha sa pyta len, ktora moznost je spravna (= ako ten vzorec vyzera). Nie preco.

Vysledok je, ze decka su chodiace encyklopedie faktov, ktore po pisomke okamzite zabudnu a prakticky problem vyriesit nevedia.
 

este

raz - ta uloha sa da vyriesit myslenim, to sme napisali obaja - ak sa zacne ziak ucit vzorce naspamat, nie je to chyba ucitela... druha vec je, ci vzdy chcem obvod obdlznika pocitat ako a+b+a+b, alebo si po 20. preratanom priklade zapamatam, ze je to 2(a+b)...
mimochodom, v matike sa riesia aj prakticke problemy (vymalovat stenu, nakupit za sumu rozky a chleby, vybudovat bazen s naj rozlohou, urobit naj podkrovnu izbu), akurat ze sa volaju "slovne ulohy"; akurat ze ziak zisti, ze je lahsie mat zadanie "vyrataj rovnicu" ako "najdi idealne rozmery izby", takze fakt nesnivaju o riesenie niecoho, co budu potrebovat - to su len tradicne kecy...
 

 

Ze sa ziak zacne ucit vzorce naspamat je primarne chyba ucitela, pretoze to umozni. Ci uz tym, ze latku prezentuje sposobom, ktory toto umoznuje alebo tym, ze pri hodnoteni sa vyzaduje len povrchne odrapkanie faktov a do hlbky sa nejde.

Osobne som zazil, aky velky rozdiel pristup ucitela urobi - mali sme matematikara, u ktoreho mal skoro kazdy jednotku, pretoze pri tabuli stacilo "odrapkat" par naucenych pouciek a vzorcov.

Potom z neho urobili riaditela, prisla druha ucitelka, ktora zrazu zacala vyzadovat trocha analytickeho myslenia a "odrapkat" text z ucebnice nestacilo - a z jednotiek boli zrazu na nejaky cas stvorky ale z matematiky sme nakoniec vedeli daleko viac.

Slovne ulohy samozrejme existuju, ale pre kazdu latku existuju 2-3 typizovane druhy prikladov (tie ulohy "o pohybe" su klasicky priklad, dokonca nam to ucitelka aj tak vysvetlovala - "Idu auta proti sebe alebo od seba? OK, tak to je tento druh ...). To sa deckam staci "nabiflovat" a je to vybavene. Dajte im ulohu, ktoru predtym nevideli a su v haji, pretoze to nevedia zovseobecnit - a budete mat este staznosti, ze "to nepreberali".

Toto je zbytocne hadzat na ziakov, ze sa snazia si zjednodusit zivot - to je prirodzene. Je ulohou ucitelov a ludi, co pripravuju kurikulum a metodiky, aby sa ziaci naucili o problemoch rozmyslat a nestacila len memorizacia (ktoru niektori ucitelia explicitne vyzaduju!) a ucitelia sa naucili ako tieto veci ucit (a hodina nebola napr len o "preberani latky", kde sa odpisuju "poznamky" z tabule).

Toto nie je moj vynalez, hovori sa tomu konstruktivizmus (Piaget, Vygotsky a dalsi) - uloha ucitela je vytvorit prostredie a podmienky, kde si ziak "skonstruuje" poznanie v hlave sam, vlastnym usilim na zaklade toho co uz pozna, nie sa snazit mu to do hlavy "nalievat" (co sa ani neda).

Sice sa posmievame napr. Danom, ze o matematike ci fyzike len rozpravaju a od ziakov nechcu nic pocitat, lebo "je to pre nich prilis tazke" - a potom som u bakalarov zazival soky typu, ze nechapali co je zlomok a ze vysledok vypoctu nemusi byt desatinne cislo z kalkulacky (to si skutocne nerobim srandu ...).

Lenze ti Dani nasich ziakov strcia kedykolvek do vrecka, ked pride na prakticke riesenie problemov a aplikaciu toho co sa v skole naucili. Ci uz v tej matematike, fyzike alebo napr. aj hudbe alebo literature. Tie zlomky sa totiz daju za hodinu doucit ale ak decko nevie samostatne rozmyslat, tak ma velky problem. A prave na to su ich skoly zamerane od zaciatku - rozne studentske projekty, samostatna praca, minimalna faktografia - ak je potreba tak sa ju student uci vramci pripravy svojho projektu.

Nie je nahoda, ze napr. zo skoly, kde som ucil bolo bezne, ze polovica rocnika mala pri ukonceni studia zalozene vlastne firmy - a niektore funguju dodnes, viac ako 10 rokov neskor.
 

tie

hviezdy pedaGOGIKY a psycholigie, co menujes, hlavne vzdy tvrdia, ze kazdy ziak je osobity - takze musi byt tupost "danski studenti su lepsi ako slovenski"...
ja napr nikdy nepochopim, ze ked sa ziakovi vysvetli, co su percenta - cize ta nepotrebna teoreticka matika, preco by nemal byt schopny vypocitat si 20 % zlavu na TV v obchode... a 20/ zlavu na mobil... a 20% urok v banke... aj to je chyba ucitela, ze nespravi vypocet s kazdym cislom a s kazdym tovarom?
 

 

Kazdy ziak *je* iny, neviem co je na tom kontroverzne alebo nepochopitelne. Tiez netusim, co to ma s tymi Danmi. Ak tomu neverite, ze danski ziaci su lepsi, pozrite si napr. rebricky PISA hodnotiace citanie a prirodne vedy. Dani su 17ty, my sme az 42, dokonca az za tak vysmievanymi Spojenymi Statmi.

http://factsmaps.com/pisa-worl...

Prave snaha nasho skolstva vsetkych zglajchsaltovat vedie k tomu, ze to nefunguje pre nikoho - nadani sa nudia a su ubijani do (pod)priemeru, slabi zostanu vzdy slabymi pretoze extra pomoc ktoru potrebuju nedostanu a ti priemerni sa stanu podpriemernymi, pretoze nudiaci sa nadani ziaci a slabi, ktori nie su schopni drzat krok tu hodinu doslova rozburaju.

A nie, to nie je o kopani napr. do inkluzie, ci presadzovani segregacie, ci uz Romov alebo kohokolvek ineho. V inych krajinach je bezne, ze existuju individualne studijne plany, ze v triedach su asistenti, ze skola podporuje aj slabych aj nadanych ziakov.

>a napr nikdy nepochopim, ze ked sa ziakovi vysvetli, co su percenta - cize ta nepotrebna teoreticka matika, preco by nemal byt schopny vypocitat si 20 % zlavu na TV v obchode... a 20/ zlavu na mobil... a 20% urok v banke...

Ak sa nenaucite analyticky mysliet a zovseobecnovat, tak vas ani nenapadne, ze priklady, ktore ste videli o percentach cervivych jablk nejako suvisia s urokmi v banke. Predpokladam, ze nie ste ucitel a nevideli ste ziakov, ktori sa ucia doslova systemom "pattern matching" - vidi typ ulohy, tak ma zapamatane, ze to je ten a ten vzorec a potom tam metodou pokus-omyl dosadzuje cisla zo zadania dokial "to nevyjde". Ak mu zrazu date problem, ktory dovtedy nevidel, je totalne strateny.

Zazil som to nielen pri deckach na zakladnej skole ale aj pri univerzitnych studentoch (!).

>aj to je chyba ucitela, ze nespravi vypocet s kazdym cislom a s kazdym tovarom?

Nie, to by nicomu nepomohlo - a zjavne nechapete problem. Problem nie je v tom, ze decko nevidelo vsetky moznosti, ale ze ho nikto nenaucil mysliet a zovseobecnovat.

Chyba ucitela (resp. toho kto tak postavil metodiku - nasi ucitelia maju len malo moznosti sa od oficialne schvalenych metodik ako predmet ucit odchylit ak nechcu mat problemy) je v tom, ze decko neviedol k tomu analytickemu mysleniu a ze to decko moze prejst rocnikom bez toho, aby dokazalo svoje znalosti pouzivat. Inak povedane, ze skole staci, ze ziak vie odrapkat tie vzorce, resp. zaskrtnut spravnu odpoved v teste.
 

a

PRECO teda skusas vzorce a naucenu teroiu naspamat, ked vies, ze je to sprostost? preco neucis analyticky mysliet? ci to len vsetci ostatni ucitelia robia zle, a ty spravne...
inak, nejake zaklady sa patri vediet "naspamat" (cize rozumet tomu a sucasne si to pamatat, a nie vzdy odvodit) - lebo sak takmer nic si nepamataju ludia s Alzheimerom, a teda nie je to terno...
 

 

Neviem preco by som mal skusat vzorce a teoriu naspamat - ja som to tak nikdy nerobil. Nehnevajte sa, ale jednako o tom ako som ucil svojich studentov viete prd (bol som nominovany aj na ucitela roka).

A jednako ten vas "argument", ze ked nieco robia "vsetci" tak to predsa musi byt spravne - a ktokolvek si dovoli vystrcit hlavu z radu ma po nej dostat aby sa zaradil nazad do siku - je priznacny pre slovenske myslenie uz od socializmu. Len nerobit vlny, "nespevnovat normy", nerobit problemy, robili sme to tak predsa vzdy tak to tak musi byt dobre ...

A potom sa cudujme, ze nase (nielen) skolstvo je tam kde je. Nie vsetko je len o peniazoch a platoch.

Chodte sa niekedy pozriet napr. do waldorfskej skoly, ak chcete vidiet priklad ako sa veci daju aj robit inak. Mame taku na Slovensku. Alebo si aspon o zakladoch konstruktivistickej pedagogiky, problem-based learning (tam patri aj to nase "skola hrou" ci ucenie sa na rieseni prakticky problemov) pripadne danskeho PO-PBL (project-oriented problem based learning - rozsirenie toho vyssie s pouzitim individualnych projektov na ktorych ziaci pracuju) nieco precitajte ked uz chcete debatovat, potom nebudete splietat nezmysly o uceni naspamat a ludoch s Alzheimerom.
 

ano

viem o tom prd - ale vyuzival som tvoje predpoklady, lebo ty si tvrdil, ze ucitelia chcu aby im odrapkali vzorce a to staci... a zrazu TY si ten jediny ucitel, ktory to robi inak??? super, nech sa dari nadalej (bez ironie), len odmietam verit tomu, ze vsetci okolo su blbi, a nutia decka ucit sa naspamat... uz pochopil???
Alzheimer ukazuje, ako dopadne clovek, co si nepamata nic - cize nieco naozaj treba. Napr pre bezny zivot je vhodne naspamat vediet nasobilku, a nie 7*9 pocitat ako 9 + 9 + 9 + 9 + 9 + 9 + 9 = a toto niektore tie moderne smery nepovedia, lebo sak NIC netreba vediet naspamat...
PS: ospravedlnujem sa VAM za tykanie, uz to nejdem prepisovat, je to tu bezne...
 
Hodnoť

 

To je v poriadku. Chodiť do práce ich tiež nebude baviť. Tak nech sú na to pripravení odmalička.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Dominik Parajka: Vyskúšal som najlacnejšie jazdené kombi na Slovensku - Škoda Felicia Combi test 5 546
  2. Michael Achberger: 40 faktov o chudnutí: tieto informácie si zapamätajte 5 530
  3. Ľubomír Belák: Pán premiér Igor Matovič, zastavte sa! 5 443
  4. Július Kovács: Kmotrík mladší, jeho skutočné povolanie? Syn. 3 941
  5. Rudolf Pado: Tak všetci stiahnime chvosty ... 2 856
  6. Miroslava Arpášová: Neverím v Borisove peniaze ani filantropiu 2 513
  7. Stanislav Martinčko: Šťastnú cestu pán Bödör!!! 2 442
  8. Ctirad Klimčík: Prechmaty a prehmaty alergológov a neurológov 2 341
  9. Ondrej Prostredník: Joch verí, že ideál katolíckej rodiny sa presadí evolučne 1 819
  10. Katarina Antenozio: Miesto, kde sa neumiera 1 663

Rebríčky článkov


  1. Július Kovács: Sudca Špeciálneho súdu, sudca Truban, prepustil Norberta B
  2. Miriam Studeničová: Informácie! Požehnanie alebo skaza?
  3. Filip Colombo: Igor, upokoj sa
  4. Martin Pechovský: NOVÉ TITULY ZA MENOM? ALEBO AKO PREDÍSŤ „RÝCHLOPEČENIU“ A ZAMERAŤ SA NA KVALITU?
  5. Ivan Čarnogurský: Ako sme prechádzali hranicou
  6. Vladimír Bohm: Dôvod nepokojov v USA, alebo prečo nenávidíme odlišnosti a ako to vyriešiť?
  7. Miroslava Arpášová: Neverím v Borisove peniaze ani filantropiu
  8. Team Vallo pre Ružinov : Prečo sme nepodporili kúpu ružinovského parkoviska za 2.6 milióna?
  9. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle VI. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Kaštieľ.
  10. Štefan Vidlár: Ty Boh môj samojediný!


Už ste čítali?